Nie som profesne ziadny psycholog, ale pre nikoho nie je ziadny problem najst si zakladne suvislosti:
Stres je pre nas nevyhnutny, lebo je to odpoved nasho organizmu na zataz. V podstate v nasom tele je to zalezitost nervovych drah a viacerych hormonov. Z tych najdolezitejsie su adreanlin a kortizol, ktore sa tvoria v nadoblickach. Pre zaujimavost, stres nam sposobuje uz pobyt v saune, iba ho tak nevnimame. Subjektivne je pre nas stresova kazda situacia, ktoru tak vnimame. Pre nas dolezita informacia: Nadmerná stresová záťaž môže u citlivých ľudí prispieť až k rozvoju depresie ako duševnej poruchy, čo už je závažný chorobný stav.
Úzkosť je druh psychickej bolesti, ktorá je neznesiteľná, pretože je to druh vnútorného napätia. Tím prof. Daniely Ježovej, vyznamnej slovenskej farmakologicky ukazal, že vysoko úzkostní jedinci prejavujú nízku neuroendokrinnú aktiváciu počas psychosociálneho stresu. Jednoducho povedane, ich telo nie je schopne pracovat ako je popisane u stresu, t.j. po neurologickej a hormonalnej stranke adekvatne odpovedat na akútny stresový podnet.
Depresia je porucha, ktorá postihne počas života takmer každého štvrtého človeka. Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, celkovej únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti. Ide o vazne ochorenie, ktore si vyzaduje riesenie u odbornika. Viac si precitate tu:
Podla niektorych odbornikov na zavislost su antidepresíva často najjednoduchšou voľbou. Podla tlace ich spotreba od zaciatku druheho tisicrocia na Slovensku vzrastla trojnasobne. Napriklad pred 20-30 rokmi nebolo bezne, ze si mladi ludia davali predpisovat antidepresiva. Je mozne, ze je to dobou… ale ked sa pozrieme na ludi okolo nas, co ked nie? Nehovorim, ze vsetci, co ich dnes uzivaju, maju prestat, lebo v pripade diagnostikovanej depresie ide naozaj o vazne ochorenie. Tvrdim, ze je skodlive trvat na ich predpise, ak ich stav by sa dal riesit bez nich a hlavne ovela, ovela skor(!)
Chcem tu aspon trochu pomoct, napisat o tom, co pomaha mne. Niekto stary a mudry povedal, ze k tomu, aby sme sa depresiam zivota vyhli, musime v nom ponechat iba veci, ktore su pekne, ktore nas tesia, pripadne ich vieme vyriesit. Preto sa o to snazim. Pomoct moze nasledovne:
Castokrat povodom stresu je nase povolanie. Riesenim je v tomto poradi: naucit sa s tym zit, odist na ine oddelenie, odist uplne. Plati to i o ostatnych sferach - co sa neda, s tym sa zmierime, alebo od toho odideme!
Nerobme stavky so zivotom. Napriklad: ked prejdem po prechode a bude zelena, podari sa mi to a to…
Nesnazme sa prerabat ludi a mat u nich ocakavania, ktore su nad ich sily. Povedzme im, ze ich respektujeme, prestanme na nich tlacit. Ak treba, preruste kontakt. A… predstavne si, nezriedka sa stane, ze neskor urobia to, co chcete.
Naucme sa povedat „nie“ – a to slusne, ale dorazne.
Naucme sa oddychovat, budme pozitivni sebci! (velmi dolezite tomuto chcem venovat dalsi clanok) …nik nikdy dostatocne neoceni, ze sme sa obetovali!
Majme dostatok pravidelneho spanku. Naucme sa v noci spat, nie premyslat a riesit.
Slovo „sklamanie“ vymazte zo svojho slovnika – jednoducho neexistuje! Lebo sklamat vas moze len niekto iny, ak mu to dovolite. Stane sa to vtedy, ak sa vedome stavame zavisli…na comkolvek – preto to nerobte!
Tlak, ktory sa hromadi musi mat sancu uniku. Pravidelne sportujte, venujte sa nejakemu hobby. Nehanbite sa poplakat si, ci trieskat do steny - ale len v sukromi, ked vas nik nevidi a radsej nech je stena vasa.
Neprehanajme to s drogami kazdeho druhu (alkohol, nikotin, kofein, prejedanie sa…). Neznamena to ale, ze si musime odopierat (!)… doprajme si pestru stravu, vychutnavajme.
Zmena a spontanne rozhodnutia: teraz idem na bicykel, teraz niekoho pozvem na pivo… Skratka robit nieco ine nez sa od nas ocakava, nez od nas ocakavame my sami, uvidite, ako vas tato moznost slobody prijemne prekvapi!
Citajme, studujme, vzdelavajme sa, riesme hlavolamy, hrajme sa… prekonavajme sami seba tym najneocakavanejsim sposobom! Ze prestudovat dvoje skripta v podvojnom uctovnictve nemcine, aj ked to asi v zivote nebudem potrebovat, ci zacat pravidelne behat po 50-ke je nezmysel? Mozno, a viete co? Mam sa kazdym takymto cudactvom o to radsej, vazim si sama seba ovela viac. Hovorim si, ze polozit takuto osobu obycajnymi zivotnymi atakmi by bola teda velka drina!
Pomahajme inym, pocuvajme ich, najmä v ich problemoch. Nech je to hocico, pokusme sa ich na zaver rozosmiat. Lebo usmev a snaha o humor v kazdej situacii je velmi dolezity.
Viete co je na tom vsetkom vyhodou? Ze kazdu jednu vec mozete urobit SAMI – bez zavislosti na inom cloveku. Ini su sice fajn, ale pomoct si sam je asi to jedine, co nam ostava.